EUGEN JÓNA

Nar. 20. 2. 1909, Hrnčiarska Ves, okr. Poltár. Študoval v r. 1928 – 1932 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika – romanistika). 1947 PhDr., 1965 CSc. V r. 1932-1934 študijný pobyt v Slovanskom seminári Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. V r. 1934-1945 pôsobil na gymnáziu v Martine (profesor), v r. 1945 – 1950 pracovník Jazykovedného odboru Matice slovenskej v Martine (referent), v r. 1950 – 1952 pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, v r. 1952 – 1953 Ústavu slovenského jazyka SAVU a SAV (vedecký pracovník), v r. 1953 – 1960 pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry Fakulty spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave (zástupca docenta, zástupca profesora), v r. 1960 – 1966 pracovník Ústavu slovenského jazyka SAV, v r. 1967 – 1976 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (samostatný vedecký pracovník), v r. 1961 – 1965 vedúci lexikologicko-lexikografického oddelenia, od r. 1976 na dôchodku, v r. 1981 – 1985 vedecký pracovník konzultant JÚĽŠ SAV. V r. 1950 – 1953 externe prednášal na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r. 1939 – 1945 člen stálej komisie pre určenie úradných názvov miest pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. V r. 1942 – 1948 člen komisie pre právnu terminológiu. Člen komisie pre vypracovanie nového vydania Pravidiel slovenského pravopisu a komisie pre záverečnú úpravu Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953, v r. 1964 – 1983 člen predsedníctva slovenskej pravopisnej komisie. V r. 1952 – 1971 člen predsedníctva slovenskej ortoepickej komisie, v r. 1972 – 1986 člen ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. V r. 1970 – 1974 člen komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore slovanské jazyky (na základe porovnávania so slovenčinou) a člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovenský jazyk, v r. 1980 – 1984 člen komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy – teória vyučovania slovenského jazyka. 1964 Pamätná medaila k 20. Výročiu Slovenského národného povstania, 1976 Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, 1984 Čestná medaila Mateja Bela za zásluhy v historických vedách.

Pracuje v oblasti výskumu dejín slovenského jazyka, dejín slovenskej jazykovedy, slovenských nárečí, súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä v oblasti výskumu slovnej zásoby jazyka (lexikológia, lexikografia), a v oblasti jazykovej kultúry a jazykovej výchovy.

Redakčná činnosť

Slovenská reč, 61, 1996 – 65, 2000 (člen red. rady).

Literatúra